Šamanizmus a vykurovadlá

História používania cesty dymu siaha do čias mezolitickej kultúry a staršej doby kamennej. Aj starí Slovania, Kelti, Germáni otvárali svoje duše posvätnému dymu a dokázali nadväzovať kontakty s tajuplnými duchmi.

Ako kadidlá najčastejšie používali Palinu obyčajnú, Jalovec, Tomkovicu obecnú (Zubriu trávu), jedľovú živicu...

Kadidlá sprevádzali všetky spoločenstvá pri rituáloch narodenia a smrti, pri sviatkoch letného a zimného slnovratu, rôznych náboženských zvykoch a pri epidémiách.

Šamani odjakživa vedeli, že vykurovanie sušených bylín a živíc spája človeka s jeho hĺbkou a dokáže vyvolať pocit blaženosti a bezpečia.

Kadidlá sú pre šamana cestovným prostriedkom do iných dimenzií, do sveta duchov a bohov. Vôňou a dymom kadidla zbavujú šamani svoje telo nečistôt. Tradične sa pre tento účel používa miska, v ktorej sa kadidlo páli a stúpajúci dym sa rozháňa okolo tela pomocou očistného vejára z pier vtákov. Je to kúpeľ očistným dymom a vôňou.

Bežne sa na tento účel používa:

Šalvia biela – prérijná / Salvia apiana

Palina obyčajná / Pelýněk černobyl - Artemisia vulgaris

Jalovec obyčajný – Juniperus Communis

Tomkovica vonná / Zubria tráva – Hierochloe Odorata

Živica jedľová, smreková

Kopal